Láska, láska to je zvláštna vec.
Niekedy sa cítiš ako víťaz, niekedy ako stroskotanec.
Je tak veľa nenávisti a tak málo lásky,
veď zmeňme to, kým nemáme na tvári vrásky.
Všetci len vravia čo robiť treba,
však konajme nech aj na zemi máme kúsok neba.
Ja možno iný som, iný ako som bol,
no stále sa snažím aby som ten kúsok neba na zem zniesol.
Ja kúsok neba znesiem a len Tebe k tvojim nohám dám ho, to dávno vieš,
no opatrne , lebo po mojich snoch mi šliapeš.
Však nerobme sa že sme nemí,
keby každý ako Ty bol, už dávno máme nebo na zemi.
Tak odpusť mi aký som, aký niekedy viem byť,
no netúžim sa zmeniť, tak skús mi viacej veriť a kúsok svojho srdiečka mi zveriť.
Ja ľúbiť ho budem strašne moc.
Prečo neľúbi každý? Prečo je deň ako čierna noc?
Tak to je koniec mojej básne, neviem kde to všetko viazne.
Neviem prečo ľudia zlí sú, priveďme život ku kompromisu.
Tak snažme sa ľúbiť, veď na to máme to predsa vieme,
a ľúbme sa, až kým nezomrieme.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára