streda 31. októbra 2007
ŠEPOT DUŠE
Bez teba sa citim sam a strateny.Tak,ako more bez vody,ako pole bez urody,ako san vojak v poli,moje srdce tunelom sa tmoli.Ty si to svetlo,ktore ma na konci postretlo.Spolieham sa iba sam na seba,ako vojak v prvej linii,vštci stoja za mnou,no aj tak som jediny.Pred tym,nez ma zakopu do hliny,chcem žiť s tebou bez viny,aj ked viem,ze nikdy nie som nevinny.Vždy je to chyba oboch z nas,ži je to tridsať krat alebo raz...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára