KEĎ VŠETKO JE TICHÉ

Keď všetko je tiché,keď všetko
drieme pod ťarchou priezračného mesačného svitu,
keď všetci snívajú láskyplné sny,trápim
sa ja nad Tebou,nad stratenou láskou.

Pokoj,ktorý teraz prekvitá,je ako
balzam na moju nahnisanú dušu,ktorá
iba po jednom sníva,po Tebe.
Lež táto hodina by nikdy neskončila...

Voňavý vánok ovieva ma,nočné púšte
sú nekonečné,len hviezdy chránia Ťa
pred zlým,lebo ja už nemôžem,
na hodinách odbil už môj čas.

Nič,iba ja a krásne myšlienky,
myšlienky o Tebe,ktoré sú konečne
pokojné,ma sprevádzajú týmto
ničím nerušiteľným pocitom,pocitom tak dlho očakávaným.

Porozprávať sa s Tebou túžim,
jazykom nie pestrým,ale úprimným
Mračná,ktoré zatienili už aj tak
bôľu oblohu,naberajú nový zmysel,novú krásu.

Ako rýchlo schladli Tvoje city,tak
pomaly a silnejšie sa trápim,že prečo.
Žiaľ viem,nasťahovala si sa do iného srdca,
dúfam že srdca,ktoré Ťa bude milovať najmenej tak ako moje Teba.

Ešte zotrvám,ešte sa mi stále odísť
nechce,možno neskôr,keď pravdivo
a skutočne si uvedomím,o čo som prišiel,
čo som asi navždy stratil.

Polnočná hodina,
skutočný môj záchranca.
Hoc hlava opať mi poklesla,
duša staré lupene odhodila.

Krásna hodina,ničím nerušená,aká čistá prirodzená,
tá jedinečne krásne smutná hodina,bola iba Tvojou